Obec Malá Franková sa nachádza v údolí nad Frankovským potokom. Nadmorská výška v chotári dosahuje 1198 m n. m.. V polovici 16. storočia sa tu usadili obyvatelia, ktorí sa venovali chovu kráv a oviec. V 17. storočí bol majiteľom celého Zamaguria Juraj Horváth. V roku 1589 kúpil od Alberta Laszkého nedecké panstvo, v roku 1593 kúpil panstvo Rytierov Božieho hrobu v Lendaku. V roku 1612 dostal panstvo Červeného Kláštora od kráľa Mateja II. 10. júna roku 1611 Juraj Horváth podaroval Malú Frankovú Łukaszovi Malcovi, pričom vyhradil, že vtedajší šoltýs by mal vyklčovať les a usadiť tam 19 osadníkov. Každý osadník dostal jeden lán pozemku a 20 rokov slobody. Po dvadsiatich rokoch mali začať platiť, a to 1 florénu štyrikrát do roka, každý musel jeden deň za rok obrábať zem, jeden deň kosiť panské lúky, jeden deň siať, zalesňovať a upratovať folvark. V roku 1892 v obci vypukla choroba, nazývaná „chrapka”. Pravdepodobne išlo o španielsku chrípku. K jej príznakom patrili opuchnuté hrdlo a dusenie. Zomrelo vtedy asi 33 detí a niekoľko starších ľudí. V roku 1910 v obci žilo 297 ľudí. Veľká a Malá Franková boli administratívne zlúčené až v rokoch 1979 – 1990. V súčasnosti sú to samostatné obce.